Slaná, trošku štipľavá, dopadla na líce a takto teplá stekala dolu ovplyvnená gravitáciou. Veľmi rýchlo dolu a stále dolu.
Druhá za prvou, tretia za druhou...
Nezastavila ich ani pootvorená pera ani ruka ani vreckovka.
Opäť prišiel čas bolesti, ktorá sa prejavovala vzlykmi, boľavými viečkami, množstvom myšlienok a otázok, že prečo práve ona.
Byť "fackovacím panákom" bolí.
A ešte viac bolí, keď "fackuje" ten, čo ľúbi.
Stále nie je odolná voči slovnej hrubosti.
A možno sa v nej nazbieralo iba veľa netaktných situácií a jej duša sa potrebovala uvoľniť.
Žiaľ ešte stále sa nenaučila rozbíjať riad.
Bola už toľkokrát pokorená, spočítať sa to nedá, že už nevie prejaviť lásku ani pohľadom ani dotykom a ani obyčajným pozdravom.
Časom však na to príde, že nesmie brať si jeho slová tak blízko k srdcu.
A potom mu povie: "... mňa už nemáš čím uraziť...".
Dotknutá
13.02.2010 19:47:54
Komentáre
Oli,
.
Mozno vidim , preco to "tolko krat" bolo. Citajuc posledne dve vety.
To casom , ked pride na to ... STALE neprislo. Mozno by uz mohlo ?
podivný výrez milujúcej ženy, milá Olgita :-)
prečo mám pochybnosti pri slovách "... mňa už nemáš čím uraziť..."
prečo sa mi natíska, že veru má...
týranie má vždy stupňujúcu tendenciu...
Sygon, mohlo by, ale je ich tisíce, ktorým nikdy nepríde, bohužiaľ pre ne alebo chválabohu pre nás, že nám nepochopiteľne...