Keď som mala -násť, tak som sa ráno nikomu nezdravila. Ani rodičom, ani bratovi, ani susedom, ani spolužiakom.
Rodičov som ráno vídavala iba v sobotu a nedeľu, keďže počas pracovných dní boli skoro v práci. S bratom (o 3 roky starší) sme sa pred odchodom do školy väčšinou naťahovali (ba aj bili) o prvenstvo v kúpeľni (jeho polhodinové seansy boli na nevydržanie). To, že som bola zachmúrená už od rána, bola veľká chyba. Pretože celý deň bol potom pochmúrny a pri náhodnom usmiatí sa kútiky mojich pier otáčali smerom dolu a nie hore. Boli to smutné zamračené úsmevy. A možno práve oni menili kamarátstvo na nekamarátstvo.
Až raz (po mnohých rokoch) som pochopila, že ako sa naladíš ráno, takým budeš celý deň. A naučila som sa ráno pozdraviť celému okolitému svetu a stále sa usmievať s "kútikmi dohora". A tomu učím aj moje deti. No netreba zabudnúť, že ránu predchádza večer. Preto už do postele som ukladala seba a neskôr aj moje deti s dobrým pocitom a s úsmevom na tvári. Chmáry a slzy som zaháňala a ešte stále zaháňam, pekným slovom, peknou rozlúčkou na dobrú noc, jemným objatím a nežným prikrytím a bozkom. Ak mi to dovolia. Po takom príjemnom uložení sa do postele sa všetcia človiečikova ráno zobudia vždy s úsmevom na tvári a s chuťou do nového dníka.
A možno by sa vďaka úsmevu mnoho malicherností vo vzťahoch dalo do poriadku.
Mať úsmev na tvári celý deň je veľmi ťažké. A dlho to trvá, zvyknúť si naň. Chce to veľa prekonávania sa potláčať hnev. Mnohí si povedia, ak dlho budem hnev v sebe potláčať, aj tak raz časom vybuchnem. Možno/určite. No záleží len a len na nás, akou formou zlo z nášho vnútra dostaneme von.
Myslím si, že:
- ak chce niekto vzťah ukončiť, vždy si nájde príčinu;
- aj malichernosť dokáže byť príčinou veľkého konfliktu;
- spoločné záujmy vzťah posilňujú;
- rozdielne záujmy vzťah neukončia, ak máme porozumenie pre záľubu svojho partnera;
- vzťah posiluje pravdivá diskusia o problémoch, o pocitoch, kľudným rozprávaním sa hľadáme východiská a učíme sa nehádať sa;
- hnev vzťahu veľmi ubližuje;
- mužom sa pri hádkach ženský plač nepáči - mám pocit, že si myslia, že je to iba afekt na prekabátenie neviem čoho;
- nátlak rozvodom pri konflikte mi pripomína vydieranie;
- samovražda je nešťastným východisko z akéhokoľvek problému nielen vo vzťahu, je prejavom bezmocnosti a neschopnosti vyriešiť situáciu.
Daná výpoveď je súčasťou virtuálneho projektu Ženy o mužoch. Ostatné nájdete TU .
_predchádzajúci_
_nasledujúci_

Komentáre