olgusha

... a ak by som mohla zachytiť niečo nezachytiteľné, tak by som odfotila vôňu lipy.

Tú, ktorá ma objala, keď som sa vzdiaľovala od pláže, unavená morom, okúpaná slnkom, poškrabaná vetrom a ovanutá pieskom, cez úzky chodník v malom parku, popod rozkvitnuté lipy, kvety ktorých denne oberala babka z dreveného rebríku.

Keď ju zachytil môj nos a zistil, že cíti práve ju, rýchlo som sa nadýchla, niekoľko krát za sebou zhlboka a znova a znova, aby som sa jej nabažila, lebo som vedela, že keď parčík opustím, vôňa zostane iba spomienkou, vôňa, ktorá sa mi nikdy neprestane páčiť...