... ako pozapletaná pavučina rozlieza sa zima po sklách okien. Keď z nich vykuknem von vidím rozľahlú belobu, nepoškrvrnenú mestským životom, ktorá čoskoro zmizne, tak ako sa mi stále viac a viac, pomaly a isto, stráca možnosť vidieť ťa aspoň raz denne, lebo sa ti nedarí prispôsobiť kroky môjmu pocitu, že ťa spoznať chcem no ty mňa nie ...
Komentáre