Emancipácia je zrovnoprávnenie. Zrovnoprávnenie koho, žien alebo mužov? Niekedy to bolo víťazstvo žien. Dnes je už automatické, že žena sa nestará iba o domácnosť a rodinu, ale že chodí do práce. A taktiež je normálne, že muž sa nestará iba o zabezpečenie finančnej stránky rodiny, ale že ostáva doma s deťmi.
Rovnoprávne postavenie v rámci zamestnania asi záleží od vedomostí, ktoré človek v sebe má. Ak ukážeš, že niečo vieš, tak sa na teba nebudú pozerať ako "na človeka do počtu". Dnes vlastne musíš ukázať, že vieš, ináč o prácu prídeš. Samozrejme všetko ešte záleží od toho, kto má akú prácu.
Rovnoprávnosť v rámci partnerskeho vzťahu záleží od uvedomenia si podstaty daného vzťahu. Ak chcem, aby si ma partner vážil a ctil, tak sa podľa toho budem aj správať. Nezoberiem to, čo nemôžem dať.
Ženy by mali pracovať v každej oblasti. A vždy aj pracovali (po vojne domy murovali ženy a tie domy stále stoja). Trošku sa mi zdá, že dnes si ženy samé od seba radšej nevyberajú fyzicky ťažkú prácu, ale keď treba, ukážu, že ju vedia spraviť.
Tiež si myslím, že ak by vo vzťahu muž zarábal raz toľko peňazí, ako zarába teraz, určite by jeho žienka ostala doma a starala sa iba o domácnosť a deti. A možno by sa aj viac detí narodilo.
Takže je to o peniazoch. Žena je rovnoprávna mužovi a muž je rovnoprávny žene. Obidvaja pracujú a starajú sa o deti, ak nejaké majú. Pretože žiť treba.
Daná výpoveď je súčasťou virtuálneho projektu Ženy o mužoch. Výpovede nájdete na stránke
predchádzajúci
nasledujúci

Komentáre