olgusha

   Počas môjho vysokoškolského štúdia som bola chorá a štvrť semestru som nechodila na prednášky. Rozhodla som sa prerušiť štúdium. Bola som tehotná. V brušku rástlo moje vysnívané bábätko - dievčatko s tmavými veľkými očkami a s tmavými kučeravými vláskami. Som sa mu naozaj tešila.
   Musela som si vybaviť papiere o prerušení štúdia, nuž som pricestovala domov do KE. Bola som tu tak dva mesiace. Medzitým "biologický" neváhal a lámal srdcia ďaľším dievčinám. Ono by na tom nebolo nič zvláštne, keď si pomyslíte, že sa mal vrátiť domov do Latinskej Ameriky a dlho by žiaden sex nemal. No zvláštne na tom bolo to (ako som sa dozvedela neskôr), že si dievčence získaval tým, že vravel, nech mi pomôžu postarať sa o jeho dieťa, lebo že ja to vraj sama nezvládnem. Alebo tým, že vyskočí z okna, keď s ním nepôjdu, že ich veľmi ľúbi a že so mnou je iba preto, lebo by som si vraj ublížila, keby ma opustil. Odporné slová.
   Keď nadišiel deň jeho odletu domov, tak som pricestovala naspäť do Moskvy, aby som ho vyprevadila. Slzy na mojej tvári sa liali a liali. Letisko bolo plné pohľadov na uplakanú mňa. Dnes neviem, či to boli slzy lúčenia sa, alebo slzy oslobodenia sa. Plakal aj on. Skončila mu sloboda (!?). Hovorí sa, že keď pri lúčení sa s niekým plačeš, tak toho niekoho vraj už nikdy neuvidíš. Mne sa to nepotvrdilo.
 
   Mnohí z vás si určite pomysleli, že prečo ho neopustila, keď bol taký otrasný. Mnohí z vás vedia, že niekedy sa to proste nedá spraviť tak jednoducho. Treba mať odvahu? Pevnú vôľu? Vyrovnanú dušičku? Sebadôveru? Určite si treba uvedomiť, že už s ním/s ňou nechem byť a rozumne ukončiť vzťah, ktorý k ničomu nevedie. Od zlého vzťahu si treba oddýchnuť, porozmýšlať nad chybami, pochopiť ich, zapamätať si ich.
   Spočiatku som ho brala za dobrého kamaráta, do ktorého som sa časom zaľúbila. Žili sme spolu a ja som mu verila. Pomáhali sme si. No niečo hlboko vo mne mi vravelo, že on pre mňa nie je ten pravý. Tak ako každá žena, aj ja som môj vzťah veľmi preciťovala, až natoľko, že sa mi o našej spoločnej budúcnosti niekedy snívalo. A v tých snoch bolo okolo neho vždy veľa sukní. Myslím, že už vtedy som samú seba presvedčila, že si ho nechcem zobrať za muža, že s ním budem žiť, kým nedoštudujeme, že ak príde dieťatko, tak bude a potom, po škole, sa rozídeme každý svojou cestou. Tiež si myslím, že toto vlastne cítil aj on, preto sa správal tak ako sa správal. Vlastne mu bolo dovolené robiť všetko a bolo mu dobre, pretože mal niekoho, ku komu sa vždy mohol vrátiť. Bola som pre neho sestrou?
   Sexu medzi nami bolo málo. Skôr to bolo také ukojenie sa raz jedného, raz druhého. Trošku ma trápilo to, že sa nechcel bozkávať. Potom mi to vysvetlili dievčatá z "Pretty woman" (na ústa sa bozkávajú iba s tými, ktorých naozaj ľúbia). Ešte jedna vec bola nepekne egoistická, a to to, že on mohol mať žien, koľko sa mu zachcelo, ale ja som si popri ňom nemohla nájsť nikoho, pretože jeho česť by utrpela. Stále neviem povedať, kde je hranica rozchodu. Každý vzťah má svoje zákulisie. Myslím si, že každý musí posúdiť sám, čo očakáva od života, aj od svojho partnera. Stále si myslím, že je potrebná tolerancia, ohľaduplnosť a komunikácia, schopnosť dohodnúť sa a vedieť sa prispôsobiť. Určite nie bitka, ustupovanie, ponižovanie a nadávanie. Ak vo vzťahu jeden ľúbi a druhý neľúbi, tak takýto vzťah bude vždy problémový, jednostranný a neistý.
 
   Skôr, či neskôr sa každý vzťah ukončí. Možno rozchodom, možno smrťou. Všetko má svoj koniec, svoj začiatok. Koniec nášho vzťahu dával môj ex za vinu mne (ako ináč). Lebo sa vraj do mňa zaľúbil. Lebo som vraj o neho nebojovala. Ale ako som mala bojovať? Behať po internáte z izby do izby, či tam nie je niekde zašitý s nejakou dámou?
   Myslím si, že opustená žena sa cíti byť veľmi odvrhnutá (hlavne vtedy, ak o rozchode nič netuší). Vtedy môže voči danému mužovi, ale aj mužom globálne, nastúpiť nenávisť a pomstychtivosť. Aj ja som sa tak po rozchode s ex správala. Mužov som dosť zneužívala len pre moje potreby. Neboli to vzťahy. Boli to moje krutosti. A viem, že som minimálne jednému mužovi ublížila, hlavne v zmysle navnadila a odhodila.
   Dnes viem, že rozchody sa dajú prekonať. Spočiatku samotou, potom za pomoci možno rodiny, možno detí, možno kamarátov. Nad ukončeným vzťahom treba rýchlo prestať plakať a netýrať sa výčitkami. Rozišli sme sa. Stalo sa.