olgusha

   Mám jednu jeho čiernobielu fotku, neviem, koľko mal na nej rokov, ale myslím si, že za mladi bol fešák. Vôbec si nepamätám, ako vyzeral a ani ako sa správal v časoch môjho detstva a môjho dospievania. Ja som ho začala vnímať až okolo mojej 15-ky.
   Spomínam si ...
... na jednu velikánsku bitku. Raz večer (mala som asi 6) som odišla so susedmi z bloku na návštevu ku ich rodine, ktorá bývala o 20 blokov ďalej a našim som nič nepovedala. Vraj volali aj políciu. Keď som sa vrátila domov, tak som schytala takú bitku remeňom, že si ju pamätám až dodnes.
... že keď som ho na prvom stupni ZŠ požiadala o vysvetlenie učiva, tak mi pomohol.
... ako vliekol ťažké kufre a tašky, keď sme išli na dovolenku, ako kufre stále položil na zem, aby si opravil "prehadzovačku", lebo sa mu stále skĺzla z čela hlavy.
... že každú sobotu ráno doniesol z obchodu pre brata a pre mňa detskú výživu (vtedy ju predávali ešte v konzervách).
... na kuchyňu rozvoniavajúcu po plackách.
... ako som sa zaňho hanbila v električke, keď sme sa vracali z jednej podnikovej akcie, pretože bol opitý.
... ako som mu povedala, že ak ešte raz na mňa zdvihne ruku, tak mu rozkopem gule.
... ako ma s jeho kolegom odviezli na aute na prijímacie pohovory do Banskej Štiavnice. Cestovať autom bolo vraj lacnejšie. Spali sme u kamarátovej rodiny na lazoch niekde na strednom Slovensku. Tam som zažila moje prvé "deja vu". Za záclonou som na parapetnom okne videla vázu, ktorú som neviem odkiaľ poznala.
... ako mi poslal v liste na internát do Banskej Štiavnice darček k narodeninám - trblietajúcu sa šatku.
... na to, ako si písal do zošitu, koľko peňazí na brata a na mňa dennodenne vynakladal.
... že vždy chcel, aby som v Rusku (v čase môjho štúdia na VŠ) kupovala nejaké veci a u nás ich predávala, alebo od nás nosila do Ruska nejaké veci a tam ich predávala. To som nerobila, takmer všetci moji spolužiaci zo Štiavnice to robili, iba ja nie.
... že sa s mojím tehotenstvom nevedel zmieriť. Myslel si, že budem mať čierne dieťa a strašne sa bál, čo mu povedia susedia, kolegovia. Celé toto obdobie som bola k***a a p**a. Vravel to tak nahlas, že susedia, ktorí vonku okolo mňa prechádzali, tak ma iba súcitne hladkali po ramene, so slovami, že ho to prejde. A prešlo ho to ihneď ako uvidel moju dcéru. Narodila sa v Moskve. Moja mama tam bola vtedy so mnou. Prvá otázka, čo sa jej po pôrode do telefónu opýtal bola, že či je dieťa čierne. Polroka na to, keď nás čakal na železničnej stanici, sa na neho usmiala malá okaňa, ktorú odvtedy volal seňorita.
... ako počas zimných večeroch spal na gauči pri telke a podvedome si ukazovákom písal po stehne. Vyzeralo to, ako keby spočítaval čísla.
   Ak sa mám naňho pozerať ako na muža, od takej jeho 35-ky už ideálom žien byť nemohol. Ani pre mňa a ani pre moje kamarátky. Príčinou je alkohol, prejedanie sa a samozrejme aj nevyrovnané správanie. 
   Môj otec bol síce prísny, ale vo svojej podstate dobrý človek. Mal veľmi mäkkú povahu. Kvôli tejto črte nejaké vzťahy v jeho blízkom okolí naštrbil. Záležalo už iba na tých príslušných ľuďoch, aký postoj potom k nemu zaujali.
   Mal zlé manželstvo, ale stále veril, že sa raz všetko dá do poriadku. Vo vzťahu sú dvaja ľudia. A moja mama ho odháňala. Vtedy tiež podľahla alkoholu. Myslím si, že posledných pár rokov jeho života to mal po citovej stránke dosť ťažké. A to bolo to, čo najviac vplývalo na moje správanie. 
   Naučil ma ...
... neznášať alkohol.
... že netreba byť egoistom, ale dobrým človekom.
... že treba počúvať blízkych ľudí okolo seba, lebo môj otec to nerobil.
... že vo vzťahu treba byť tolerantným, lebo moji rodičia ku sebe neboli.
   Hovorí sa, že dcéra si vyberá manžela, ktorý sa charakterom podobá na jej otca. Neviem, či je to pravda. Viem, že by som nechcela mať za manžela alkoholika.
   Môj otec zomrel pred 5 rokmi. Skonal 10 dní potom, ako spadli "Dvojičky". Dôležité udalosti nášho života si vždy akosi podvedome spájame s nejakou inou udalosťou. Keď si naňho spomeniem, je mi do plaču.

Daná výpoveď je súčasťou virtuálneho projektu Ženy o mužoch. Výpovede nájdete uverejnené na stránke http://hogofogo.blog.sk.